Alexey Hoeden

Schopnosti

Charakter

Hneď ako sa na Alexeya, prezývaného aj ako Al, pozriete by ste vedeli, že nie je úplne obyčajný. Neobyčajný na ňom je jeho dokonalý úsmev, na ktorý dokáže zbaliť všetky dievčatá, ktoré chce, ale nie že by to nejako veľmi využíval. Drží sa pravidla, že ak raz niekoho bude baliť, chce s toho niečo viac, ako iba posteľ. Ďalšie čo je na ňom zaujímavé, sú jeho oči. Okolo zreničiek, sú orieškovo hnedé, z ktorých hnedá prechádza do svetlo zelenej. Ak sa pozriete pozornejšie, môžete si všimnúť, že jedna z jeho zreničiek, je jemne tvarovaná, akoby do srdiečka, takže aj to je na ňom dosť neobyčajné. Hnedé vlasy nosí skoro vždy upravené iba vpredu a v zadu má dosť doslova hniezdo. Je to úprimný človek, úprimnosť je uňho na prvom mieste aj keď vie, že to niekoho môže raniť, ale horšie ako to, čo by urobil pod vplyvom hnevu, to určite nie je. Nemá rád, ak mu človek hovorí, čo má robiť. Po večeroch, keď zavrie svoj bar, zvykne chodiť behávať. Hudba a beh ho upokojujú a vtedy zabudne na okolitý svet a všetky jeho problémy sa vytratia, ako prach. Navyše vie aj výborne hrať na gitaru a aj spievať.  

História

Od svojich troch rokov vyrastal so svojou babičkou v Seattly. Rodičia sa ho vzdali potom, ako sa uňho začala prejavovať jeho neobyčajnosť. Od mala sa s deťmi v jeho okolí nesmel stýkať. Nechodil ani do škôlky, či do školy. Mal domácu výchovu jeho babičky. Dokonca ani nevychádzal von, až jedného dňa, keď mal djedenásť rokov vyšiel iba na dvor. Bol to pre neho ako nový svet, vidieť vonkajšok inak ako iba za oknom a vtedy spoznal Livy. Bola to ich susedka, ktorá bola rovnako stará ako Al. Stála pri plote, usmievala sa a kývala mu a predsa, mal jedenásť, bol bez kamarátov, čo iné mohol robiť, ako sa iba rozbehnúť a bežať ku kývajúcemu a usmievajúcemu dievčaťu. Avšak, aj keď veľmi chcel, neprehovoril s ňou ani jedno slovo, pretože cestu mu skrížil niekto, na kom mu záležalo. Vtedy jeho babka pochopila, že je čas vysvetliť svojmu vnúčikovi, ktorý je skoro v puberte podrobnosti toho, prečo je taký, aký je. Prijal to s ľahkosťou, myslel si, že je to niečo úžasné, byť neobyčajný, v tomto smere. Hneď sa s tým chcel pochváliť, ale nanešťastie nemohol. Jeho neobyčajnosť, musela ostať iba medzi stenami domu. Al si neuvedomoval silu toho čo dokáže. Neraz sa stalo, že pri jeho hneve porozbíjal niekoľko veci, avšak nie tak, že by to urobiť chcel. V osemnástich rokoch, keď už svoje schopnosti ako tak ovládal, aj keď nie úplne na jednotku, zdedil bar po jeho babičke. Bar bol zanedbaný, keďže bol už pätnásť rokov opustený, ale Al ho premenil na niečo neobyčajné. Po smrti jeho babičky predal jej dom a kúpil si svoj byt nad barom, v ktorom býva už pekné tri roky so svojim kocúrom Lykkem.  

Zaujímavosti